Slovensko získalo 15 z 27 medailí na svetovom šampionáte Apimondia 2025 v Kodani. Krajina s necelými piatimi miliónmi obyvateľov dominovala v konkurencii veľmocí. Slovenský med je výsledkom práce takmer 25-tisíc včelárov, ktorí roky budujú kvalitu bez veľkých marketingových rozpočtov a bez výraznej systémovej podpory.
Medzi včelármi existuje vôľa robiť veci poriadne, poctivo a dopriať im čas. Ide o parametre, ktoré sa logicky premietajú do ceny finálneho produktu. S ňou producenti medu veľa nenarobia: aby mohli vo svojej činnosti pokračovať, nesmú ceny umelo tlačiť dole. Riešením by bola cielená podpora od štátu priamo pre včelárov.
Slovenský med má unikátne zloženie
Domáci med čoraz častejšie nahrádza bežný cukor a nachádza uplatnenie aj vo farmaceutickom a potravinárskom priemysle. Zdá sa, že zažíva renesanciu: naši predkovia ho používali na liečenie mnohých neduhov ešte v minulom storočí.
„Sú tri hlavné druhy medov – kvetový, medovicový a zmiešaný. Na každom mede by malo byť uvedené, o aký z nich ide. Líšia sa typom suroviny, z ktorej vznikajú,“ vysvetľuje Vladimíra Kňazovická, slovenská odborníčka na med v rozhovore pre Denník N.
Práve ich rozmanitosť je jedným z dôvodov, prečo slovenské medy pravidelne získavajú medzinárodné ocenenia. „Slovenské medy sú skutočne špecifické. Kvalitatívne podobné medy sa nachádzajú snáď len v Českej republike. Ich hlavné špecifikum spočíva v tom, že nie sú monokultúrne. Na Slovensku získavajú včely nektár z desiatok rôznych plodín počas celého znáškového obdobia“ vysvetľuje Tomáš Igaz zo Včelnice u Igazov v Biskupiciach.
Kvetový med vzniká z nektáru rastlín a patrí medzi najbežnejšie druhy. Je ľahšie stráviteľný a rýchlo dodáva energiu. Medovicový med sa tvorí z medovice, teda sladkých výlučkov hmyzu na stromoch. Býva tmavší, výraznejší a obsahuje viac zložitejších cukrov. Zmiešaný med prirodzene kombinuje oba pôvody, keď včely zbierajú nektár aj medovicu súčasne, a jeho vlastnosti sa môžu líšiť podľa sezóny a prostredia.
Nepriatelia z prírody
Vo svete sa už roky diskutuje o úbytku včiel a výnimkou nie je ani Slovensko. Veľkú pozornosť vyvolal jav známy ako colony collapse disorder, keď sa väčšina robotníc z úľa jednoducho vytratí a odletí preč zahynúť. Zostane v ňom len matka s malým počtom mladých včiel.
Vedci sa zhodujú, že nejde o jedinú príčinu, ale o kombináciu faktorov. V štúdii sa spomínajú pesticídy, strata prirodzenej potravy, klimatické zmeny aj choroby, ktoré oslabujú orientáciu a imunitu včiel.
Na Slovensku aj inde v Európe je najväčším nepriateľom včiel klieštik včelí (varroa destructor). Tento parazit sa živí na tele včiel, oslabuje ich a prenáša vírusy. Ak sa včelstvo nelieči, môže v priebehu niekoľkých rokov úplne zaniknúť. Práve boj s klieštikom patrí dnes medzi najväčšie výzvy moderného včelárstva a vyžaduje pravidelnú kontrolu aj zásahy zo strany chovateľov.
„V roku 2024 sa včelárska sezóna a plodové a znáškové obdobie rozvinulo už zhruba v polovici februára a trvalo až do neskoršej jesene. Bohatý a pestrý rok mal však za následok rozmnoženie varroa destructor a počas nasledujúcej zimy prišli mnohí včelári až o 30 % včelstiev,“ vysvetľuje Tomáš Igaz nebezpečenstvo klieštikov.
Náklady na jedno včelstvo sú viac ako 100 € ročne
Včelárstvo patrí medzi tradičné remeslá, ktoré majú na Slovensku hlboké korene a pretrvávajú z generácie na generáciu. Slovenský med dlhodobo reprezentuje krajinu aj v zahraničí, pravidelne získava ocenenia na medzinárodných podujatiach a na trhu pôsobia desiatky domácich značiek.
Včelárska práca ale nie je zadarmo – aj keď sa transformuje z hobby na živobytie, vyžaduje si nemalé prvotné investície do profesionálneho vybavenia. Aj neskôr sa o včely ako živé tvory treba starať, prikrmovať ich a liečiť prípadné neduhy.
„Reálne náklady na jednu rodinu sa pohybujú ročne od 100 do 120 €. V tom sú zahrnuté náklady na cukrové zimné prikrmovanie, čo predstavuje do 18 kíl na jednu rodinu, náklady na celoročné liečivá proti roztočom či výživové doplnky pre včelí tráviaci trakt,“ hovorí Tomáš Igaz.
Vo vymenovávaní pokračoval: včelár kupuje medzistienky do úľov, rámiky, platí základné opravy úľov a potrebného príslušenstva. Platí si poistenie včelstiev a členské v organizáciách, ktoré včelárenie na Slovensku podporujú.
„V prvých rokoch človek včelárenie naozaj dotuje z vlastného vrecka, najmä ak dodržiava všetky hygienické štandardy, bežnú včelársku prax a nakúpi si potrebné vybavenie. Po pár rokoch si na seba začnú včielky zarábať,“ dodáva so smiechom včelár.
Čo zahŕňajú vstupné náklady (prvá včelia rodina)?
- včelia rodina s matkou → do 100 €
- jedna úľová zostava → do 200 €
- ošetrenie úľovej zostavy → do 15 €
- voskové medzistienky → do 40 €
- základné včelárske pomôcky a oblečenie → cca 150 €
- medomet → cca 500 €
Cielená podpora štátu je minimálna
Hoci Slovensko čerpá finančné prostriedky na včelárstvo z európskych aj národných programov, samotní producenti upozorňujú, že priama a viditeľná podpora výroby slovenského medu zostáva obmedzená.
Väčšina pomoci smeruje na administratívne opatrenia, boj proti chorobám, opeľovaciu činnosť či technické zabezpečenie chovu. Systematická podpora predaja a marketingu domácich produktov je podľa včelárov slabá a pre menších chovateľov včiel málo citeľná.
„Aktuálne mám v Centrálnom registri včelstiev zapísaných 28 včelích rodín, na ktoré mi zo štátu prišli v minulom roku dotácie vo výške necelých 156 €. Popri tom, aký význam má včelárstvo pre poľnohospodárstvo, pre pestovanie kultúr a celú spoločnosť, ide o absolútne smiešnu sumu,“ vysvetľuje na príklade včelár Igaz. Pre porovnanie dodáva, že začiatkom roka nakúpil pre 28 včelstiev iba liečivá v hodnote takmer 200 €.
Odhaduje sa, že približne dve tretiny včelárov združuje Slovenský zväz včelárov, ktorý zastrešuje odborné vzdelávanie aj ochranu záujmov sektora. Vstupujú doň mladí včelári aj zabehnutí chovatelia, ktorí sa v oblasti vyznajú, a navzájom si pomáhajú tam, kde štát zlyháva.
Iniciatíva, ktorá prináša slovenský med do domácností
Pod záštitou Slovenského zväzu včelárov vznikla aj iniciatíva Slovenský med priamo od včelára, ktorej cieľom je podporiť domácich producentov a posilniť dôveru spotrebiteľov v pôvod medu.
Projekt ponúka verejnosti online mapu Slovenska so zoznamom certifikovaných včelárov, ktorí splnili podmienky kvality a pravosti. Každý z nich má na platforme vlastný profil s informáciami o včelárstve, spôsobe starostlivosti o včely, fotografiami z včelnice a možnosťou priameho kontaktu.
Podmienkou zapojenia do projektu je absolvovanie laboratórnych testov, ktoré overujú kvalitu medu. Až po ich splnení môže producent používať ochrannú známku a certifikát, ktorý má spotrebiteľovi garantovať pôvod aj štandard výrobku.
„Takmer 70 % medov predávaných v supermarketoch sú v podstate deriváty pravého včelieho medu. Problém je, že zákon ich umožňuje aj naďalej nazývať medom, hoci obsahujú len minimálne percento kvalitného medu. Zvyšok je domiešaný med z európskych monokultúr, v horšom prípade škrob a cukor,“ nadväzuje na problematiku Igaz.
Snahou Slovenského zväzu včelárov je túto situáciu zmeniť a upriamiť pozornosť na miestnych producentov, ktorí poskytujú pravý, prírodný a zdravý med priamo zo slovenských regiónov.
Tomáš Igaz dodáva, že je to aktuálne najjednoduchšia cesta pre spotrebiteľov: „Ak si chce človek kúpiť naozaj pravý včelí med, a nie mačku vo vreci, nemá aktuálne inú možnosť ako osloviť včelára.“
Ako podporiť slovenský med a včelárov?
Jadro medov z určitého znáškového obdobia tvorí vždy podobná medonosná plodina, ktorá v danom období kvitne a prináša medu jeho typickú chuť. Ale ani med od toho istého včelára nebude chutiť zakaždým identicky.
„Ešte sa mi nestalo, aby som mal dva-tri roky po sebe základné druhy medov úplne identické. Pomer nektáru je vždy trochu odlišný. Včelám nerozkážeš, aby chodili len na jeden druh nektáru,“ dodáva na záver s úsmevom Tomáš Igaz.
Aj to je dôvod, prečo podporiť slovenských včelárov a nakúpiť si med priamo od nich: pestré spektrum lokálnych chutí, vždy iný gastronomický zážitok a osobná podpora predajcov.
Kľúčovú úlohu vždy zohráva samotný spotrebiteľ. Nákup medu priamo od overeného slovenského včelára sa stáva nielen otázkou kvality, ale aj formou podpory tradičného remesla, ktoré bez silnejšieho dopytu a dôvery verejnosti čelí čoraz náročnejším podmienkam.
Ak má slovenský med ostať svetovou značkou, nebude to len zásluhou medailí. My rozhodneme o tom, či bude mať kto tie medaily ešte o desať rokov získavať.
Čo môžete pre podporu slovenského včelárstva urobiť už dnes?
- Nakupovať med priamo od slovenských včelárov, ideálne cez overené iniciatívy alebo predaj z dvora, kde je jasne uvedený pôvod.
- Uprednostniť med s označením krajiny pôvodu Slovensko pred anonymnými alebo lacnými dovozmi bez dohľadateľnej histórie.
- Zaujímať sa o kvalitu a pôvod produktu, pýtať sa na spôsob spracovania a starostlivosť o včely.
- Zdieľať osvetu o význame včiel a domáceho medu a posilňovať povedomie o problémoch sektora.
zdroje: Startitup.sk, N-vcelari.sk, Dobrenoviny.sk, Správy STVR, Dennikn.sk
