V Amerike v 20. rokoch 20. storočia platí prohibícia a v literatúre sa udomácňuje pojem „stratená generácia“. Označuje generáciu poznačenú skúsenosťou prvej svetovej vojny, stratou dovtedajších istôt a povojnovou dezilúziou. K jej najvýraznejším literárnym predstaviteľom patril aj Ernest Hemingway.
V spolupráci s gastronomickým magazínom GASTRO revue vám prinášame ukážku z aktuálneho čísla LETO 2026. Tentoraz sa spoločne s autorkou vydáme po stopách Ernesta Hemingwaya a miest, ktoré formovali jeho parížske roky. Na konci článku nájdete viac informácií o najnovšom vydaní aj prehľad celého čísla na stiahnutie.
Ernest Hemingway mal Paríž pod kožou
Mladý Ernest Hemingway sa v roku 1921 spolu s manželkou Hadley presťahoval z USA do Paríža. Rýchlo sa stal umeleckou a bohémskou postavou na tamojšej scéne. V Paríži Hemingway napísal alebo dokončil svoje prvé významné diela – nielenže tu pobýval, ale Paríž sa stal jeho pracovným nástrojom.
Veľkú časť času trávil na Montparnasse, ale jeho revír pôsobenia bol veľký. V kaviarňach, bistrách a baroch, kde písal, jedol, popíjal, debatoval či pozoroval ľudí, zároveň formoval svoj štýl ako spisovateľ.
Predstavujeme ho cez gastronómiu, vydáme sa po jeho stopách a nakukneme do podnikov, ktoré mladý Ernest navštevoval. Niektoré žijú podnes a pri návšteve Paríža môžu jeho priaznivci nasať dávnu atmosféru, ktorá ho tak inšpirovala.
Prejdite sa s Hemingwayom po jeho obľúbených podnikoch
Hemingway vtedy zvykol často obedovať v dvoch chrámoch parížskej gastronómie, v Brasserie Lipp a v Le Pré-aux-Clercs. V Brasserie Lipp si objednával skromný šalát pommes à l’huile – teda zemiaky na olivovom oleji s čapovaným pivom.
V Le Pré-aux-Clercs si vždy vybral denné menu za 12 frankov a fľašu vína za 60 centov k nemu. Obe bistrá sú v blízkosti kníhkupectva Shakespeare and Company, ktoré v roku 1919 založila Sylvia Beach. Sem mladý spisovateľ pravidelne chodieval, aby si doplnil zásobu kníh a vyzdvihol poštu, podobne ako mnohí expatrianti v tom čase. Nájdete ich na 151 boulevard Saint-Germain a 30, rue Bonaparte, Paris 6.
Les Blés d’Ange bola skromná pekáreň, ktorá dnes už na Montparnasse neexistuje. Sem si budúci nositeľ Nobelovej ceny, ktorý býval hneď oproti, pravidelne chodieval kupovať bagety, croissanty či briošky, ktoré si vychutnával počas svojich prechádzok v Luxemburských záhradách. Tu niekedy dokonca zvykol loviť holuby.
La Rotonde je rovnako jedným z ikonických podnikov, ktoré určite musíte v štvrti Montparnasse navštíviť. Hemingway raz povedal: „Ak máte to šťastie, že ste ako mladý muž žili v Paríži, tak kamkoľvek pôjdete po zvyšok svojho života, zostane to s vami, pretože Paríž je pohyblivý sviatok.“
Spisovateľka George Sand mala vášeň pre gastronómiu. Čím hostila elitu 19. storočia? (recept) »
Literárny Paríž úzko súvisel s debatami aj alkoholom
La Closerie des Lilas je dominantnou pamiatkou literárneho Paríža, kde zvykli zájsť na večeru John Dos Passos, Ezra Pound či Henry Miller. Po dlhých literárnych a debatných seansách, prerušovaných len nápojom café crème, tu Hemingway písal svoj prvý román Slnko aj vychádza. Dokončil ho v Španielsku v roku 1926.
Román je inšpirovaný životom chudobného spisovateľa žijúceho v Európe po prvej svetovej vojne a v predvečer druhej svetovej vojny. Často tu zostával na večeru, jeho obľúbenými jedlami v tom čase boli ustricová veža a tanier Pont-l’Évêque. Išlo o jeden z jeho obľúbených syrov, ktorý zapíjal veľmi vychladeným vínom Sancerre.
„Bola to jedna z najlepších kaviarní v Paríži,“ povedal Ernest. Na La Closerie des Lilas neskôr spomínal aj v knihe Pohyblivý sviatok, v ktorej sa po desaťročiach vracal k svojim parížskym rokom. Memoáre vyšli posmrtne v roku 1964.
Le Dingo (Blázon) je ďalší z podnikov, ktoré Hemingway pravidelne poctil svojou návštevou. Na tomto mieste napísal niektoré pasáže svojich diel a v apríli 1925 sa tu prvýkrát stretol so spisovateľom F. Scottom Fitzgeraldom. Bar bol neskôr nahradený talianskou reštauráciou, ale starý drevený pult je stále tam – na 10 rue Delambre, Paríž 14.
Vo Francúzsku našiel aj kúsok amerického domova
Vynechať nemohol ani legendárny Harry’s New York Bar na adrese 5 rue Daunou, neďaleko Palais Garnier. Tento slávny podnik v americkom štýle otvoril svoje brány na Deň vďakyvzdania v roku 1911. Keďže miešané nápoje boli viac-menej americkým vynálezom, do Paríža sa dostali najmä vďaka komunite expatriantov.
Hemingway, ktorý sa priatelil s majiteľmi, urobil z tohto baru jedno zo svojich hlavných parížskych útočísk. Traduje sa, že práve tu uzreli svetlo sveta ikonické koktaily ako Bloody Mary, Sidecar, White Lady či French 75.
Spisovateľovou najväčšou srdcovou záležitosťou však bol luxusný Hotel Ritz. „Keď snívam o posmrtnom živote v nebi, dej sa vždy odohráva v parížskom Ritzi,“ hovorieval o svojom obľúbenom hoteli.
Na konci druhej svetovej vojny pôsobil Hemingway ako vojnový korešpondent pridelený k 4. pešej divízii armády USA a bol pevne odhodlaný stať sa prvým Američanom, ktorý tento päťhviezdičkový hotel osobne oslobodí. Koncom leta 1944 toto divadlo skutočne zrealizoval.
V uniforme, s guľometom v ruke a v sprievode skupiny odbojárov prešiel v džípe cez Place Vendôme a vtrhol priamo do haly hotela. „Kde sú Nemci? Prišiel som oslobodiť Ritz!“ spýtal sa manažéra hotela Clauda Auzella. Ten mu s pokojom odpovedal: „Samozrejme, pán Hemingway, ale zbraň, prosím, nechajte pred dverami.“
Spisovateľ poslúchol, zamieril do hotelových pivníc k zásobám archívneho brandy a večer zakončil v bare. Podľa spomienok ich tam čakalo približne 50 martini. Neskôr sa z príbehu zrodila legenda, podľa ktorej ich Hemingway vypil 51 úplne sám – historické pramene však skôr naznačujú, že išlo o účet celej spoločnosti.
Vedeli ste, že…? Hemingway pri drinkoch preferoval poriadne suchú verziu. Jeho odmietanie pridaného cukru sa často spája s cukrovkou či obavami z nej. V havanskom bare El Floridita si nechával pripravovať daiquiri bez pridaného cukru, zato s dvojnásobnou dávkou rumu. Tak vznikol Papa Doble, z ktorého sa postupne vyvinul dnešný Hemingway Daiquiri.
Čo nájdete v magazíne GASTRO revue – LETO 2026?
Aktuálne letné číslo magazínu GASTRO revue nájdete v novinových stánkoch, prípadne si ho môžete objednať formou predplatného. Vydanie LETO 2026 prináša desiatky tém zo sveta gastronómie, vína, kávy aj cestovného ruchu – od úspechov slovenských kuchárov a rozhovorov s osobnosťami brandže až po praktické a chuťovo ladené letné inšpirácie.
Dočítate sa napríklad o tom, ako kežmarské syry dobyli svet, čo pomáha pri únave a strese v podobe letných šalátov alebo ktoré dobroty odporúča pripraviť na grile šéfkuchár. Nechýba rozhovor so Zuzanou Aufrichtovou, príbeh čokolády ako kultúrneho fenoménu, témy zo sveta vína ani pohľad na aktuálne dianie v gastronómii a HORECA segmente.
Kompletný prehľad tém a článkov aktuálneho čísla:
GASTRO revue je gastronomický magazín, ktorý prináša rozhovory, reportáže, odborné témy, novinky aj inšpirácie z domácej a zahraničnej gastronómie. Sleduje dianie v reštauráciách a hoteloch, venuje sa kuchárom, producentom, vínu, nápojom či cestovnému ruchu a približuje ľudí aj príbehy, ktoré formujú gastro scénu. V printovej verzii vychádza 4-krát ročne.
