Ak ste na podobnej mentálnej vlne ako ja a zážitky sú pre vás na pomyselnom zozname vyššie než veci, potom by vás degustačná večera v Apolke potešila rovnako. Malo to všetko, čo by ste od septembrovej degustácie očakávali – najmä chuť odchádzajúceho leta a prichádzajúcej jesene.
„Naša reštaurácia sídli v krásnej historickej budove bývalej rafinérie APOLO, a tak chceme, aby naša kuchyňa bola poctou klasickej prešporskej kuchyni v novom šate,“ povedala vopred o evente marketingová manažérka reštaurácie Roxana Pastuchová, ktorú sme mali tiež možnosť na podujatí stretnúť.
Preto si premysleli tento koncept, v ktorom spojili tradičné jedlá z minulosti a obliekli ich do moderného šatu. S využitím lokálnych a sezónnych surovín sa pohrali interný šéfkuchár Peter Kysucký a jeho hosť – na gastronomickej scéne dobre známy šéfkuchár Martin Korbelič.
Ako to prebiehalo?
Veľmi intuitívne a v podstate ako každá iná večera v reštaurácii, akurát s pridanou hodnotou. Celá degustačná večera v Apolka Restaurant bola veľmi osobná, až intímna. Každý hosť mohol nadobudnúť pocit, že je tam personál iba preňho a pre jeho intenzívny zážitok.
Po tom, ako sa porozprávali s prichádzajúcimi hosťami a pomohli im usadiť sa, nasledoval prípitok – šumivé talianske víno značky Masót. Degustačná večera bola totiž sprevádzaná aj vínnou degustáciou v réžii talentovaného someliéra Tomáša Šajgala.
V júni sme v Apolke ochutnali aj pivné degustačné menu. Ako sa nám páčila táto večera? »
Spoločne s personálom Apolky sa všetci – od šéfkuchárov až po obsluhu – postarali o to, aby sme sa cítili príjemne. Pred každým chodom sme sa od Martina Korbeliča dozvedeli, čo môžeme očakávať, občas nás nechal aj v napätí hádať ingrediencie. Aj potom pomedzi nás chodili, servírovali jedlá priamo na stole pred našimi očami a nechávali nás v úžase z toho, ako krásne sa dá s jednotlivými pokrmami vyhrať.
Kým naservírovali jednotlivé chody, do pohárov nám doliali fantastické vína spolu s informáciami, odkiaľ pochádzajú a prečo povzbudia naše chuťové poháriky. Spárovali ich tak, by sme si jedlo na tanieri vychutnali ešte viac.
Informácie od Tomáša Šajgala som nasávala ako špongia – hoci slovo nasávať neznie v jednom odstavci s vínnym párovaním práve elegantne. Hovoril však veľmi zaujímavo, dokonca až zapálene – človek na prvý pohľad videl, ako veľmi ho jeho práca napĺňa a akú radosť má, že tam je s nami. Na všetkých bolo vidieť nefalšované potešenie z dobre pripraveného eventu, a to sa odrazilo aj na hosťoch. Všetci sme sa usmievali a nechceli sme, aby takmer 3-hodinová degustačná večera skončila.
Degustačná večera v Apolke našimi očami
Takéto večere sú skvelým spôsobom, ako ochutnať majstrovstvo šéfkuchára z viacerých uhlov. Väčšinou sa počas nich podávajú menšie porcie – najmä v prípade, ak ide o viacchodovú večeru. Ako správne poznamenal Martin Korbelič, „ak by bolo menu 9-chodové, porcie by boli značne menšie“.
Tento raz nám v Apolka Restaurant naservírovali 4 chody, všetky z nich z hľadiska veľkosti porcie veľmi štedré. Priznám sa, že ako človek zvyknutý jesť menšie porcie častejšie počas dňa som sa už po druhom chode cítila plná.
To mi však nezabránilo si naplno vychutnať všetky chody – bolo to bez preháňania fantastické a vždy, keď som videla obsluhu vychádzať z kuchynských dverí s ďalším chodom sa vo mne prebrala milovníčka jedla so širokým úsmevom na tvári.
Ochutnajte aspoň virtuálne to, čo my (a pri najbližšej degustácii si v Apolke nezabudnite rezervovať svoje miesto):
KULAJDA
Pôvodom staročeská polievka v prešporskom šate – to o nej povedal Martin Korbelič predtým, ako nám ju šikovné dievčatá priamo pred našimi očami naliali do tanierov. V nich už bol roztekajúci sa žĺtok a krokety s mäskom z teľacej hlavy, ktoré chutili oveľa (oveľa) lepšie ako znejú. Polievku spárovali s Rízlingom Oak zo slovenského vinárstva Víno Šmelko.
SUMČÍ PERKELT
Mali ste už niekedy mäso zo sumca? Rybu z našich vôd servírovali ako druhý chod v podobe perkeltu s ľahko údenou paprikovou chuťou. Espuma pristála na našich tanieroch priamo z rúk šikovného Petra Kysuckého, ktorý nám vysvetlil, čo sa chystáme práve jesť. Súčasťou druhého chodu bol chrumkavý tvarohový piroh a Cabernet Franc Rosé z Vinárstva Tajná.
TEĽACIA CHRENOVKA
Na jazyku rozpadajúce sa teľacie mäso, zemiakový gratin a penovo jemné wasabi. To bol tretí chod, ktorý doplnila nadýchaná chrenová omáčka, výklad šéfkuchára a zanietené rozprávanie Tomáša Šajgala o suchom víne Dunaj z vinárstva Víno Holka.
KRUPICOVÁ KAŠA
Záver ma úplne rozložil – v pozitívnom slova zmysle. Niekde v pozadí som počula, ako jeden z hostí zhodnotil chuť dezertu ako „chutí to ako vanilkové Acidko“ a v istom zmysel mal pravdu. Kaša mala naozaj vanilkovú dochuť a rozplývala sa na jazyku. Doplnená čerstvými čučoriedkami a kakaovou krustou na povrchu urobila na mňa silný dojem. Garantujem vám, že na jej chuť spárovanú s ľahko šumivým pet nátom z Rakúska tak skoro nezabudnem(e).
Highlighty degustačnej večere v Apolke
Napriek tomu, že to bolo celé dobre, by som na záver rada vyzdvihla niekoľko highlightov. V príjemnom šere reštaurácie to boli momenty, ktoré jasne rozžiarili všetkých prítomných:
- osobný prístup šéfkuchárov – to najkrajšie na degustačných večeriach je, že sa môžete dozvedieť niečo z kuchyne – doslova. Martin Korbelič pôsobil šarmantne ako vždy. O jedle rozprával tak, že by ho všetci prítomní dokázali počúvať ešte oveľa dlhšie.
- galantnosť a humor someliérov – obaja someliéri, ktorí sa nám celý večer venovali, boli absolútne perfektní. Tešili sa z toho, že môžu rozprávať o svojej srdcovej téme. Krúžili medzi nami, trpezlivo nám všetko vysvetlili a naviac boli vtipní typom humoru, ktorý mimoriadne oceňujem.
- výzdoba, dekorácie a celková atmosféra – bolo to celé veľmi vizuálne pekné, zladené do teplých zemitých farieb a evokovalo to pocit nenútenej elegancie. Veľké plus dávam aj za výber hudby, ktorá doplnila celkovú uvoľnenú atmosféru večera.
- krupicová kaša na záver – myslím to smrteľne vážne. Pri tejto krupici do bodky platilo, že to najlepšie prišlo na záver v podobe dezertu. A to ani nepatrím k milovníkom sladkého!
zdieľať tento článok na:
