Trenčín sa v roku 2026 stal Európskym hlavným mestom kultúry. Podobne ako fínske Oulu, s ktorým tento rok titul zdieľajú, si pripravili na celý rok množstvo prekvapení. Počas prípravného obdobia napríklad zbierali nápady na typické suroviny, ktoré šéfkuchár Pavol Žiška spracoval do 2 unikátnych a nápaditých receptov. Chcete zistiť, ako chutí Trenčín?
Keď sa povie Európske hlavné mesto kultúry, väčšina si predstaví program nabitý koncertmi, výstavami a vizuálnymi inštaláciami. V Trenčíne sa však rozhodli ísť aj menej okázalou, no o to zaujímavejšou cestou. Spýtali sa obyvateľov jednoduchú otázku: Ako chutí Trenčín?
Projekt Gastronomické degustories – Ako chutí Trenčín vznikol pod hlavičkou iniciatívy Trenčín 2026 ako jeden z menších projektových formátov na tento rok. Cieľ bol jasný: zistiť, aké chute si Trenčania spájajú so svojím mestom, a premeniť ich na konkrétne recepty.

Káva, pivo aj hlina pod hradom
Zber odpovedí prebiehal počas minulého roka na viacerých podujatiach. Jedným z nich bolo aj Korzo Soblahovská, kde som do projektu svojou troškou prispela aj ja.
K Trenčínu mám dlhodobo blízko, pravidelne sem chodím a rada objavujem nové podniky, kaviarne a lokálne pražiarne. Keď som dostala fixku do ruky a otázku Ako chutí Trenčín?, odpoveď prišla pomerne rýchlo. Pre mňa je to jednoznačne výborná káva.
Na veľké zrkadlo písali svoje chute desiatky ľudí. Vznikol tak spontánny, miestami prekvapivý chuťový portrét mesta. Popri káve sa často objavovalo pivo, čerešne, jahody, baza či palacinky. Niektorí odpovedali obrazne. Sladko. Sviežo. Ako stromy. Tvrdé ako hlina pod hradom.
Za zberom a spracovaním odpovedí stála projektová manažérka Veronika Juricová, ktorá ľudí povzbudzovala ku kreativite. Najskôr na letnom podujatí, ďalšie odpovede dopĺňala na jeseň. Spolu išlo o niekoľko stoviek reakcií, pričom niektoré z nich sa opakovali s prekvapivou pravidelnosťou.

Veľa ľudí si spájalo chuť Trenčína so spomienkami na detstvo a prírodu. Výsledkom nebol poetický zoznam bez kontextu. Odpovede prešli triedením, porovnávaním a výberom najčastejších motívov. A práve tie sa stali základom pre ďalšiu fázu projektu: premeniť abstraktnú predstavu na konkrétne jedlo a nápoj.
Ako chutí Trenčín? 2 recepty z pera Pavla Žišku
Úlohu premeniť dáta na jedlo dostal trenčiansky kuchár Pavol Žiška. Počas kariéry pôsobil nielen v Trenčíne, ale aj v Prahe a v Nórsku v reštaurácii ocenenej michelinskou hviezdou. Tento raz však nestál pred výzvou vytvoriť autorské degustačné menu. Mal pracovať s chuťami, ktoré vybrali obyvatelia mesta.
Slaná verzia Trenčína dostala podobu pivného langoša so šľahanou vlčinou. Vlčina je kozí syr z Hornej Súče, z Vlčieho vrchu. Ide o regionálny produkt s výraznou chuťou, ktorý sa stal dôležitým prvkom receptu. Kombinácia piva, cesta a lokálneho syra odkazuje na tradičné chute, no zároveň ich posúva do modernejšej interpretácie.
Sladká verzia pracuje najmä s kávou, čerešňami a bázovo agátovým sirupom. Výsledkom je brownie, ktoré spája mestský rytmus kaviarní s nostalgiou letných záhrad a domácich sirupov.

Recepty boli predstavené počas otváracieho víkendu vo februári a následne zverejnené, aby si ich mohli ľudia pripraviť doma. Pri stánkoch bolo cítiť zvedavosť aj istú osobnú rovinu. Mnohí v jedle hľadali chute, ktoré sami pred mesiacmi napísali na zrkadlo.
Projekt však nezostal pri jednorazovej degustácii. Recepty boli následne zverejnené na oficiálnej stránke Trenčín 2026, takže si ich môže pripraviť ktokoľvek doma. Niektoré regionálne suroviny sa dajú nahradiť dostupnejšími alternatívami, no základ ostáva rovnaký.
Mesto na tanieri aj v pohári
Nezostalo to len pri hlavnom jedle a dezerte. Chuťový portrét Trenčína doplnil nealkoholický koktail, ktorý vytvoril trenčiansky barman Miro Jánošík. Nápoj stojí na štyroch pilieroch.
Tradíciu reprezentuje malinový shrub pripravený staršou metódou konzervácie. Nostalgickú rovinu zastupuje bazový sirup, ktorý sa spolu s bazou v odpovediach objavoval opakovane. Lokálnosť symbolizuje nealkoholický likér z 21 slovenských bylín. Posledným prvkom je prepojenie s partnerským mestom Oulu, ktoré je takisto Európskym hlavným mestom kultúry 2026. Spojovacím motívom sa stala chuť borovice, prenesená do nápoja cez nealkoholický gin.

Gastronómia je často prvým kontaktom návštevníka s mestom. Trenčín dnes ponúka pestrú scénu kaviarní a reštaurácií, ktoré pracujú s lokálnosťou aj komunitou. Popri špeciálnych podujatiach tak mesto žije aj bežným gastronomickým životom. V podnikoch, kde sa stretávajú priatelia na káve, kde sa organizujú vedomostné kvízy alebo kde si môžete pri sladkej palacinke kúpiť kvety od miestnych pestovateľov.
zdroje: Trencin2026.eu, My.sme.sk










