Najlepší výčapník Slovenska Adam Trepáč: Moje mladšie ja by bolo prekvapené, aký som zhovorčivý

Za výčapom stojí už viac než desať rokov, dnes patrí medzi absolútnu špičku. Adam Trepáč z Liptovského Mikuláša, ktorý aktuálne pôsobí v podniku Route 66 bar & restaurant, sa stal víťazom súťaže Pilsner Urquell Master Bartender 2026. Dlhoročná práca, precíznosť a dôraz na remeslo tak priniesli svoje ovocie.

Má 28 rokov a hoci v aktuálnom podniku pôsobí štyri roky, výčapníckemu remeslu sa venuje už viac než dekádu. Práve kombinácia praxe, disciplíny a prirodzeného citu pre detail ho doviedla až na vrchol jednej z najprestížnejších súťaží v odbore.

V rozhovore Adam Trepáč prezrádza, čo rozhoduje vo finále, ako zvláda tlak tisícok divákov aj to, ako sa mení vzťah ľudí k pivu. Hovorí tiež o podpore rodiny, každodennej realite za výčapom a o tom, kam sa podľa neho posúva pivná kultúra dnes.

Kedy sa z práce s pivom stalo pre vás niečo, čomu ste sa chceli venovať profesionálne?

Zlom prišiel v momente, keď som začal vnímať výčapníctvo ako remeslo. Začal som sa viac zaujímať o správne čapovanie, starostlivosť o pivo a celkový servis, ktorý spotrebiteľovi vie priniesť zážitok z perfektne načapovaného piva. Vtedy som pochopil, že sa tomu chcem venovať profesionálne a posúvať sa ďalej. 

Dnes ste najlepším výčapníkom Slovenska. Čo by najviac prekvapilo vaše mladšie ja, keby vás videlo za výčapom?

Moje mladšie ja by určite prekvapilo, že som dnes oveľa viac zhovorčivý, keďže komunikatívnosť nepatrila medzi moje silné stránky. Bol som dosť hanblivý.  Ale ak chcete preraziť, musíte sa “oťukať” a pracovať na sebe. Napríklad aj v rámci súťaže Pilsner Urquell Master Bartender sa hodnotí aj vystupovanie výčapníka, ktoré formuje a dopĺňa celkový pivný zážitok. 

Poďme k súťaži Pilsner Urquell Master Bartender 2026. Stihli ste už spracovať dojmy z dvoch intenzívnych finálových dní?

Stále to vo mne doznieva. Finálové dni boli náročné, avšak vnímal som ich veľmi pozitívne. Spoznal som veľa príjemných ľudí nielen spomedzi výčapníkov, ale aj z Prazdroja. A všetko to umocnila výhra. Tie emócie boli neopísateľné. Úprimná radosť a eufória sa spájala s postupným uvedomovaním si, aký záväzok titul prináša. 

Prečo ste sa do súťaže prihlásili práve tento rok? Bolo to s ambíciou vyhrať?

Do súťaže som sa prvýkrát prihlásil pred dvoma rokmi, ale vtedy to, žiaľ, nevyšlo. Dal som si čas, počas ktorého som sa venoval školeniam, pripravoval som sa na súťaž intenzívnejšie. V hlave som si premietal, aké by to bolo vyhrať, ale stále som mal na pamäti, že v súťaži sa stretávajú len tí najlepší z najlepších.

Zo začiatku som si až tak neveril, ale keď som prešiel jednotlivými kolami, následne regionálnymi súbojmi a ocitol som sa vo finále medzi 10 najlepšími výčapníkmi Slovenska, bol to skvelý pocit. Vnímal som však, že konkurencia je veľká. Preto som o to vďačnejší, že to takto vyšlo. Sám som tomu nemohol uveriť. 

Súťaž má za sebou už 18 ročníkov a nároky na súťažiacich sa každoročne zvyšujú. Ako vyzerala vaša príprava?

Je to tak. Nároky na súťažiacich sa z roka na rok zvyšujú. Tento rok som sa na súťaž pripravoval veľmi poctivo, čítal som o histórii plzne, učil som sa o remesle, chodil som na školenia. Preto som naozaj rád, že sa mi toto úsilie podarilo premeniť na víťazstvo v tomto ročníku súťaže Pilsner Urquell Master Bartender, ktorá spája komunitu výčapníkov a pomáha zvyšovať úroveň pivnej kultúry na Slovensku.

Spoznajte aj náš portál a appku Menucka.sk

Kedy ste si povedali – toto možno naozaj vyjde?

Nečakal som to, absolútne. Keď pán Branislav Kubiš, obchodný riaditeľ Plzeňského Prazdroja Slovensko pre prevádzky a reštaurácie, vyhlásil moje meno, ostal som v šoku. Nevedel som, čo sa deje, myslel som, že je to len sen. Bol to neopísateľný pocit. 

Čapovať pred tisíckami ľudí nie je bežná situácia. Čo sa deje v hlave v takom momente? 

Pre mňa bolo čapovanie pred takým množstvom ľudí úžasný pocit, užíval som si každý jeden moment počas finále. Prvotný stres, ktorý som mal na začiatku súťaže, som nechal v semifinále počas výčapníckych súbojov v Košiciach. A do finále som išiel s čistou hlavou, hlavne si to užiť. 

Rutina alebo schopnosť improvizovať – čo je podľa vás pre výčapníka pri súťaži takéhoto formátu dôležitejšie?

Rutina je dôležitá kvôli zautomatizovaniu niektorých krokov, napr. načapovať pivo správne aj o polnoci. Improvizácia je zase dôležitá v tom, aby ste priniesli každému zákazníkovi to, čo hľadá, čo mu vyhovuje, aby bol spokojný. Pretože len spokojný zákazník sa k vám rád vráti. Za mňa je dôležité byť sám sebou, zbytočne sa nestresovať. Úsmev a dobrá nálada sú základ.

Po výhre ste viackrát spomínali lásku a podporu rodiny. V čom je pre vás tá podpora najvýraznejšia?

Najmä v stabilite a pochopení. Práca v gastre je časovo náročná a nie vždy jednoduchá. Práve rodina mi dáva oporu a priestor sa ďalej rozvíjať, a to si veľmi vážim. 

Ako rýchlo sa po takejto skúsenosti človek vráti do bežného pracovného režimu?

Po súťaži som si zobral ešte pár dní voľna, ktoré som strávil s rodinou v Prahe.

Do akej miery vás formoval podnik, v ktorom dnes pôsobíte – Route 66 bar & restaurant v Liptovskom Mikuláši?

V podniku som začínal popri škole ako brigádnik. Už vtedy tu bol vynikajúci kolektív, na istý čas som tento podnik opustil a odišiel som do zahraničia. Pred 4 rokmi som sa vrátil naspäť a vďaka pánovi prevádzkarovi Patrikovi Pelachovi som objavil svet Plzeňského Prazdroja bližšie, počas toho, ako ma brával na rôzne školenia, prednášky, akcie. Videl vo mne potenciál, za čo som mu patrične vďačný. 

Je niečo, čo vás na tejto práci po rokoch stále baví viac, než by ste čakali?

Výčapnícke remeslo ma baví každý deň viac a viac. Tiež rozvíjať sa v ňom, vzdelávať sa ohľadom varenia piva, technologických postupov, histórie. 

Pivná kultúra sa postupne mení. Je niečo, čo by ste na tej slovenskej zmenili alebo posunuli?

Postupom času vnímam, že ľudia chcú piť a jesť lepšie a kvalitnejšie veci, stretávať sa v pekných priestoroch s príjemnou obsluhou. Stále však vnímam, že sa máme čo učiť o tom, ako má správne načapované pivo vyzerať. Má mať hustú krémovú penu, byť načapované do studeného a čistého pohára a po odpití má pivo krúžkovať. Mám pocit, že toto v Česku ľudia viac ovládajú. Dá sa to však pochopiť, keďže Česko je v podstate pivná veľmoc.

Mení sa aj správanie hostí, najmä pri mladšej generácii. Vnímate, že ľudia dnes pijú menej piva ako kedysi?

Určite áno, vnímame to aj ako prevádzka. Mladí ľudia pijú menej, radi si doprajú aj nealko pivo.

Ako sa pozeráte na rast nealkoholických pív? Vnímate ich ako rovnocennú súčasť pivnej kultúry?

Myslím si, že nealkoholické pivo má dnes medzi spotrebiteľmi svoje pevné miesto a je dôležitou súčasťou ponuky. Aj pri ňom platí, že sa oň treba príkladne starať. Dôležitá je kvalita servisu a správne čapovanie. Pre výčapníka by to nemala byť „druhá liga“, ale rovnocenná súčasť remesla. 

Dokážete si po rokoch praxe len tak „sadnúť na pivo“ bez toho, aby ste ho analyzovali a do detailov riešili?

Aktuálne to už nedokážem. Sledujem výčapníkov, obsluhu, každý detail. Priateľka ma už za to občas karhá, že už nemám sledovať, ale užívať si prítomný moment. 

Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí majú pocit, že čapovanie piva je jednoduchá vec? 

Byť dobrým výčapníkom nie je len o tom, že načapujete pivo a hotovo. O pivo sa musíte starať od momentu, keď príde do podniku. Musíte sa starať o jeho správne skladovanie, správnu sanitáciu výčapu a jeho čistotu, musíte správne pripraviť poháre pred samotným čapovaním (umývať ich ručne špeciálnym prípravkom) a pod.

To sú veci, ktoré zákazník nevidí, ale patrí to k neoddeliteľnej súčasti práce nás výčapníkov. Aby to všetko výčapníci ovládali, Prazdroj robí školenia, ktorých som sa zúčastnil aj ja. K tomu, aby vedeli ľudia oceniť prácu výčapníka a poznali správne načapované pivo, slúžia napríklad aj školy čapovania, ktoré Pilsner Urquell ponúka na vybraných podujatiach. 

A čo by ste chceli, aby si ľudia zapamätali, keď od vás odídu od výčapu?

Chcel by som, aby si odnášali dobrý pocit – nielen z piva, ale aj z celého zážitku. Aby si povedali, že im niekto venoval pozornosť a že to malo úroveň.

Našich respondentov sa vždy na záver pýtame na konkrétne podniky, do ktorých sa radi vracajú. Odporučíte nám nejaké bary či reštaurácie, ktoré obľubujete na Slovensku?

Podniky veľmi nenavštevujem, keďže mám malú dcérku, ktorá neobsedí. Ale keď už niekam ideme, tak určite vyhľadávam podniky, kde majú výborne pivo. Takýmto “kompasom” môže byť napríklad ocenenie Hviezda sládkov, ktorú Prazdroj dáva podnikom, ktoré sa o pivo špičkovo starajú.

Tento rok mám ale naplánované, že navštívim všetky prevádzky finalistov súťaže Pilsner Urquell Master Bartender, spomeniem napríklad Zanzi Bar v Nitre, malackú Plzeňku, U Holuba v Stupave alebo Camelot v Košiciach.

- Hľadáte vkusný darček? -