Radoslav a Barbara Čajkovič sú mladý manželský pár umelcov a cestovateľov, ktorí vedú cestovateľský blog Independent Couple. Ich dobrodružstvo začalo ešte v roku 2012, keď sa pôvodne mali vydať na cestu okolo Nového Zélandu len na jeden rok. Z jedného roka však boli nakoniec viac ako tri roky na Novom Zélande a Polynézskych ostrovoch. Títo vášniví cestovatelia sa odvtedy už nezastavili. Objavili v sebe silného cestovateľského ducha a zo svojich tuláckych čižiem sa dodnes nevyzuli. Po Novom Zélande precestovali mnoho krajín, od Austrálie a Juhovýchodnej Ázie až po veľký road trip naprieč USA. Takto opisujú svoje najväčšie gurmánske i negurmánske zážitky na ostrove Samoa a v Malajzii.

Ako dlhoroční cestovatelia už vieme, že jedlo je jednou z najdôležitejších kultúrnych prvkov v každej krajine. Definuje tradície, zvyklosti a mentalitu každej oblasti a je neoddeliteľnou súčasťou každého človeka pre prežitie. Ochutnať tradičnú špecialitu pri návšteve novej krajiny je pre nás samozrejmosť. Tak ako navštíviť kultúrnu pamiatku, galériu alebo miestnu atrakciu. Pri cestovaní je práve jedlo jedným z tých fenoménov, na ktorých si všímame rôzne rozdiely medzi kultúrami a niekedy sú tieto rozdiely obrovské.

Ak by sme mali zhodnotiť všetky zážitky z našich doterajších ciest, Malajzia a Samoa boli zatiaľ tie najexotickejšie krajiny v spoznávaní nových chutí. Preto sme sa rozhodli opísať vám práve tieto destinácie.

Návšteva Samoiských ostrovov ďaleko v odľahlom srdci Tichého oceánu nám umožnila zažiť autentický ostrovný život. Na Samoi, kde boli pôvodní obyvatelia kanibali, sa všetko prispôsobovalo lokálnym zdrojom, ktorým bol oceán a malé kúsky pevniny s nehostinnou džungľou. Základom jedálnička sú v súčasnosti ryby, morské plody, kokos a sladké ovocie. Tieto suroviny sa v kombinácii s ich ostrovnou kultúrou a tradíciami pretavujú do výnimočnej kuchyne, plnej jedál jednoduchých na prípravu.

Skvelé gurmánske zážitky môže mať človek kdekoľvek na svete, no v multikultúrnej Malajzii bohatej na históriu to bol doslova nával rozmanitých chutí. Nespočetné množstvo jedál na výber vám zamotá hlavu a vy neviete, čo skôr ochutnať. My sme mali šťastie, že nás sprevádzali naše kamarátky Fiona a Lee, vďaka ktorým sme ochutnávali a spoznávali tie správne miesta.

Samoa – spoločenstvo Paradoxov

Keď sme pricestovali na Samou a boli sme pozvaní v miestnej rodine do ich domu na večeru, zažili sme kultúrny šok. Aj napriek tomu, že sme v 21. storočí, k stolu sme si sadali najprv my ako hostia spolu s otcom a dospelými synmi v rodine. Jedlo sa, samozrejme, rukami, ktoré sme si predtým letmo ovlažili v miske s vodou. Keď dojedli muži, zvyšné jedlo si mohli rozdeliť deti a až nakoniec ženy. Ženy, ktoré zohrávali hlavnú úlohu pri príprave jedla, teda jedli len to, čo ostalo nakoniec, akési studené zvyšky.

Vychutnávame si kráľovské raňajky na Samoi, ktoré nám pripravili naši hostitelia.

Netreba sa však príliš čudovať. Samoa bola extra prípad patriarchálneho zriadenia ich spoločenstva. Samoa je jednou z polynézskych krajín, kde sa do veľmi naturálnej polynézskej kultúry vstrebal vplyv striktného katolicizmu šíreného misionármi v 19. storočí. V súčasnosti sa do ich kultúry vmiesil aj vplyv konzumnej kultúry. Vo výsledku je Samoa navonok veľmi konzervatívna krajina. V skutočnosti je však plná extrémnych kontrastov.

Už v prvé dni sme si napríklad všimli, že je tam veľmi veľa transvestitov. Bolo to viditeľné na prvý pohľad, lebo Samojčania, milovníci sladkého, majú veľmi silné až tučné postavy, čo v kombinácii s výrazným make-upom a extrovertnými dámskymi módnymi doplnkami pôsobilo neprehliadnuteľne. Nevedeli sme prísť na to, ako je to možné v takej silno kresťanskej krajine, kde sa ľudia každý deň modlia a návštevu kostola berú veľmi vážne. Miestni sa tvárili, že to nevidia a ak sme sa na to pýtali našich samojských známych, tak našu otázku vždy zahovorili.

Až neskôr sme však zistili, ako je to vlastne možné. V niektorých samojských rodinách sa rodilo príliš veľa synov a málo dcér. Kedže ženy sú tie, ktoré celý deň pracujú a muži si len tak polehujú, ak sa v rodine nenarodila žiadna dcéra, nemal potom synov kto obsluhovať. Preto sa tradične zvykol najmladší syn z rodiny už od narodenia vychovávať ako dievča, resp. tretie pohlavie, aby mal kto vykonávať domáce práce. Po dovŕšení osemnásteho roku sa syn môže opäť stať mužom, no väčšina z nich sa tak stotožní s dievčenskou úlohou, že si ju ponechá i v dospelosti.

Vodopády Papapapaitai na ostrove Upolu, Samoa.

Samoa bola pre nás celkovo veľmi exotická a autentická destinácia. Snažili sme sa objavovať najmä pozostatky ich pôvodnej ostrovnej kultúry pred príchodom katolíckych misionárov, ktorú v rozvinutých krajinách nazývame primitívnou. Objavili sme však krajinu plnú paradoxov, kde sa chudobné a ufúľané deti hrajú na čínskych napodobeninách iphonov a pozerajú tisícu reprízu American Idol. Ich pôvodná kultúra sa však prejavovala najmä v umeleckých remeslách, lokálnej kuchyni a v tradičnej architektúre – otvorených príbytkoch zvaných “fale”, v ktorých spíte pod hviezdnou oblohou priamo na pláži.

Takmer každý Samojčan sa už od detstva učí anglicky a túži odísť na Nový Zéland. Nový Zéland, jedna z najliberálnejších krajín sveta a líder v oblasti tolerancie i osobnej slobody, je krajinou zasľúbenou pre Samojčanov, kde je naopak takmer všetko zakázané. Samou sa okrem iného oplatí navštíviť pre jej rajské pláže, ktoré sú považované za jedny z najkrajších v Pacifiku.

Samojská kuchyňa sa, podobne ako ostatné polynézske ostrovné štáty, skladá najmä zo surovín, ktoré si ľudia dokážu ľahko vypestovať či uloviť v ich podnebí. Preto je plná ovocia, rýb a morských plodov. Ryby sú tam exotické a majú rôzne farby, bol to doslova zážitok navštíviť rybí trh v hlavnom meste Apia, kde na pultoch rybári predávali aj ryby, ktoré hrali rôznymi farbami – červené, modré či žlté. Najobľúbenejšou rybou je tuniak a ryby sa zvyčajne pripravujú na sladko.

Rybí trh v hlavnom meste Apia.

Najzaujímavejšie tradičné jedlo, ktoré sme na Samoi vyskúšali bola oka – studená polievka pripravená z pokrájaných surových kociek tuniaka spolu s paradajkami, cibuľou a inou zeleninou zaliata kokosovým mliekom. Tuniak bol pred tým surový a “uvarený” len v limetkovej šťave. Bolo to delikátne jedlo a veľmi nám chutilo.

Veľkú časť pokrmov v samojskej kuchyni tvoria zelené banány a zelenina zvaná taro. Slúžia najmä na prípravu prílohy k mäsu či rybám. A ako sme už spomínali predtým, Samojčania zbožňujú sladké. Medzi raňajkové delikatesy patria malé gulôčky z roztlačených sladkých banánov, vajec a múky, ktoré sú potom vyprážané v palmovom oleji. Tesne pred konzumáciou ich ešte namočia do tekutého trstinového cukru. Sú neskutočne sladké a dobré. Niet ale divu, že majú taký problém s nadváhou, keď už na raňajky príjmu toľko cukru a tukov.

Samoa rozhodne patrila medzi naše najvýraznejšie cestovateľské zážitky, nielen čo sa týka jedla, ale aj autenticity.

Malajzia – krajina kde sa život točí okolo jedla

V uliciach Malajzie je nespočetné množstvo pouličných stánkov na jedlo.

Ďalšou veľmi zaujímavou gastronomickou a cestovateľskou destináciou bola rozhodne Malajzia. Je to multikultúrna krajina plná ľudí rôznych vierovyznaní a farbieb pleti. Bolo úžasné vidieť ako v jednej krajine dokážu v mieri žiť Číňania, Indovia, Arabi a mnohé iné kultúry a etniká. A to sa, samozrejme, prejavovalo aj v malajzijskej kuchyni.

Naše mimoriadne pohostinné kamarátky – čínske Malajzijčanky, nás sprevádzali po svojej krajine a ukazovali nám rôzne atrakcie. No hlavné dejstvo sa aj tak vždy odohrávalo pri jedle. Uvedomili sme si, že pre nich je jedlo oveľa dôležitejšie ako pre nás v Európe.
Žiadny výlet sa nezaobišiel bez návštevy nejakej reštaurácie, jedálne či bufetu. Pre naše hostiteľky to bolo práve jedlo, čo považovali za najdôležitejšie nám predviesť vrámci ich krajiny a kultúry. Ak sme sa náhodou trochu zdržali v meste a meškali sme na večeru, videli sme, ako začína u našich hostiteliek stúpať napätie. Jesť sa jednoducho muselo stále.
Nakoniec nám aj sami povedali, že tak, ako my sa zdravíme “Ahoj, ako sa máš?”, oni sa namiesto toho po čínsky zdravia “Ahoj, už si jedol?”, čo dokonale vypovedá o dôležitosti jedla v ich svete.

Malajzijská kuchyňa pozostáva častokrát z veľa chodov a príloh.
Ďalšie výborné jedlo ktoré sme prvý krát ochutnali v Kuala Lumpur sa volalo Mee Goreng. Bolo také dobré že na druhý deň sme si ho dopriali znova.

V Malajzii sme mali rôzne chuťové zážitky. Niektoré boli ohromujúce, iné práve naopak. Ich kuchyňa je akýmsi mixom čínskych tradičných receptov s rôznymi pokrmami z juhovýchodnej Ázie, ale tiež Indie či dokonca moslimskej Halal kuchyne. Naša cesta po Malajzii začala v Singapure a pokračovala do najjužnejšieho malajzijského mesta Johor Bahru, kde nás hostila kamarátka Fiona. Čím viac sme sa blížili k hlavnému mestu Kuala Lumpur, tým začínalo byť jedlo chutnejšie.

V populárnom historickom mestečku Melaka, ktoré vďaka svojej unikátnosti a histórii patrí pod svetové dedičstvo UNESCO, sme sa nevedeli vynadívať na malé farebné rikše, ktoré prevádzali turistov po meste. Pôsobilo to až komicky, pretože ich majitelia sa predbiehali, ktorá rikša bude farebnejšia, gýčovitejšia a hlasnejšia, aby práve tá ich prilákala viac zákazníkov. Práve tu v Melake nás naše kamarátky zobrali do známej čínskej reštaurácie na slávnej Jonker street a tam sme mali skutočný gastronomický zážitok. Jedlo pozostávalo z mnoho malých chodov, najviac nás zaujala rybacia paštéta zavinutá v banánových listoch a ugrilovaná na ohni – otah otah. Bolo to vynikajúce!

Rušné turistické mestečko Melaka s farebnými rikšami.

Pri večernom prechádzaní preplnenými uličkami Melaky sme zablúdili do jednej štýlovej reštaurácie Geographer Cafe, kde sme ochutnali neodolateľnú polievku curry laksa. Je to čili rezancová curry polievka, ktorej jemne sladký nádych dodáva kokosové mlieko. Na hustej šťave sú poukladané kúsky morských plodov a kuracieho spolu s praženými plátkami tofu a fazuľovými klíčkami. Tento populárny pokrm je mixom čínskych rezancov s curry z juhovýchodnej Ázie a ľudia to zvyknú nazývať ako nebeské spojenie chutí.

Radko si vychutnáva výbornú polievku Curry Laksa.

Jednou z obľúbených pochúťok v Malajzii je nápoj z trstinového cukru, ktorý vám pohotovo pripravia kdekoľvek na trhoch. Jednoducho zoberú jednu cukrovú trstinu a prelisujú ju do šťavy. Podobne ako na Samoi, aj tu sa kdekoľvek môžete osviežiť vynikajúcim kokosovým mliekom, ktorý sa pije priamo z kokosového orecha.

Ovocie opradené poverami

Nič však neprekonalo kontroverznú ochutnávku malajzijského obľúbeného ovocia durian. Durian je najväčšia malajzijská pochúťka, z ktorej domáci dokonca vyrábajú cukríky či koláče. Okolo tohto ovocia panujú rôzne povery. Jedna z nich hovorí, že aj napriek tomu, že je to ovocie ťažké, pichľavé a jeho zber je veľmi nebezpečný, nikdy nikoho nezabil pádom zo stromu ako kokosy. Ďalšie povery hovoria, že kombinácia coca-coly alebo piva spolu s durianom spôsobujú smrť. Tieto povery, samozrejme, boli vyvrátené, ale aj napriek tomu durian každoročne zabije niekoľko ľudí. Či už ide o nešťastné náhody alebo napríklad o nadmernú konzumáciu ovocia diabetikmi.

Naša prvá ochutnávka Durianu.

Sami miestni sa nevedia dočkať na reakcie turistov pri ochutnávaní tohto záhadného ovocia. Povedali nám, že durian si buď zamilujete alebo znenávidíte. Vraj je to veľmi špecifické ovocie a ľudia, čo naň nie sú zvyknutím majú rôzne reakcie. Už na prvý pohľad toto ovocie vyzerá veľmi hrozivo – obrovská guľa pripomínajúca gaštan vo veľkosti dyne s veľkými pichliačmi. Miestni predávajúci pre nás starostlivo vyberá ten najlepší podľa svojho skúseného oka, potom chytí sekerku a rozpolí ho. Podáva nám do ruky rozpolené duriany a my sa neisto obraciame na kamarátku. Ok, poďme do toho.

Radkovi to celkom chutí, Barborke ani nie. Má jemne sladkú, krémovo-horkú chuť, ktorá sa nedá prirovnať k ničomu, čo poznáme. Žiadne zdesenie či veľké pôžitky sa nekonali.
Veľká nevýhoda durianu je, že smrdí a aj ruky po ňom smrdia. Zápach z rúk sa vraj nedá zmyť aj niekoľko dní. Možno aj preto si získal svoju kontroverznosť vo svete. Niektorí ľudia jeho pach dokonca prirovnávajú k zhnitým cibuliam či splaškom, no my sme nič také prehnané necítili. Možno sme mali len šťastie na ten správny kus.

Na Malajzii je obdivuhodné to, že je to multikultúrna, multietnická a multijazyčná krajina. Aj napriek tomu, že je to rozvojová krajina plná sociálnych rozdielov a svojich problémov, v oblasti osobnej tolerancie, ľudskosti a vzájomnej úcty by sa od Malajzie malo mnoho krajín tohto sveta učiť. To isté platí aj pri jedle. Ak ste gurmáni a radi spoznávate nové chute, Malajzia vám predvedie neuveriteľný mix receptov a vôní, ktoré ak ste chceli spoznať všetky, nestačil by na to ani jeden život.

Pred najvýznamnejšou hinduistickou pamiatkou v Kuala Lumpur – Batu Caves.

Samoa predstavuje oproti Malajzii zaujímavý kontrast. Malé opustené ostrovy v srdci Pacifiku sú obývané len domácimi obyvateľmi, kde sa turista cíti trochu ako exot vo výklade. Ich jedlá nie sú také pestré, pretože nie sú ovplyvnené toľkými krajinami a kultúrami. No je doslova obdivuhodné, ako dokázali pôvodní obyvatelia prežiť v tejto odľahlej divočine. Rybolov a miestnu džungľu si nakoniec podmanili na pestovanie plodín vhodných pre ich podnebie. Výsledkom sú exotické recepty a tradičné jedlá, na ktoré ešte teraz radi spomíname.

Naše výnimočné gurmánske i negurmánske zážitky pokračovali aj na iných zaujímavých miestach vo svete, no o tom vám už porozprávame nabudúce.

Fotografie: Radoslav Čajkovič
Pre dalšie informácie o nás a našich príbehoch z cestovania navštívte náš blog: independentcouple.com
Facebook
Youtube kanál
Ak sa vám páčil náš článok, môžete si pozrieť naše nové video a podporiť nás v súťaži pre UNION poisťovňu. Hlasovať môžete tu: http://pakujsa.sk/vlog/80es5cxd

 

Pozrite si video predstavenie našej novej mobilnej aplikácie :)

Vložiť komentár