Zachytili ste cestovateľské dobrodružstvo piatich mladých Slovákov, ktorí sa vydali na päťmesačnú expedíciu po Afrike na pionieroch? Účastník výpravy Marek Slobodník nám porozprával, aká bola ich cesta nielen z gastronomického hľadiska.

Od januára do júna. Presne tak dlho trvala cesta piatich mladých mužov zo Slovenska, ktorí sa rozhodli pokoriť horúci kontinent na malých motorkách známych ako pioniere. V januári vyštartovali zo srdca Slovenska, z Banskej Bystrice, plní odvahy a odhodlania.

“Projekt napionieri vznikol už v roku 2008, keď sme s kamarátom Rasťom vyštartovali okolo Slovenska. Odvtedy vzniklo veľa väčších ciest a skončilo to Afrikou. Zatiaľ.” Ako ďalej vraví Marek, ich pôvodným cieľom bolo Kilimandžáro, strecha Afriky.

“Ale to nám nestačilo, a tak sme ju prešli celú! Síce nám to trvalo päť mesiacov, ale všetkým sme chceli ukázať, že na cestovanie netreba najnovšie BMW. Stačí chcieť, všetko je v hlave a v tom, ako sa nastavíš,” dodáva s úsmevom.

Afrika na pionieri: Dobrú chuť!
Dobrú chuť! Zľava Milan Hurár, Ondrej Hurár, Marek Slobodník a Martin Kochaník

Potom už stačilo dať dokopy tím dostatočne dobrodružných chlapov a ich africká púť mohla začať. Marek Slobodník stál na čele projektu, fotografom bol Marek Duranský, kameru mal na starosti Martin Kochaník a o stroje sa starali bratia Milan a Ondrej Hurárovci.

Z domu si nič nebrali

Na začiatku cesty bola zbierka, do ktorej mohol každý prispieť dobrovoľnou sumou. Tí najštedrejší dostali odmenu v podobe trička či iného milého darčeku. Mená všetkých, čo prispeli, boli napísané na pionieroch, a tak sa tiež symbolicky zúčastnili expedície v Afrike.

Zostávalo sa pobaliť a vyraziť vpred za dobrodružstvom. V polovici januára vyprevádzali odvážlivcov desiatky ľudí z námestia SNP v Banskej Bystrici. Boli nabalení všetkým potrebným, dokonca rezervnými motormi na motorky, no jedlo by ste u nich hľadali márne.

“Na jedenie sme si z domu nebrali nič, nemalo to zmysel. Mali sme to, čo daná krajina ponúkla, čiže napríklad v Etiópii nič a v Mozambiku tri kilá kešu orieškov či kokosové orechy,” začína svoje rozprávanie o jedle Marek.

Afrika na pionieri: Čo skutočne nečakali boli napríklad kešu oriešky na strome v igelitových vreckách
Kešu oriešky na strome vo vreckách? Vitajte v Afrike!

Bolo nutné si hneď na začiatku určiť jedného člena expedície, ktorý bude takzvaným “kuchárom”. “Najviac hladný býval fotograf Marek, a tak sa chopil kuchynskej pozície. Na motorke mal takú starú špinavú plátenú tašku, v ktorej sa skladovalo jedlo. Zvyčajne z obchodu, niekedy sme niečo našli aj za obchodom.” 

Marek bol podľa jeho slov veľmi dobrý stratég a vždy dokázal zásoby naplánovať tak, aby im nič nechýbalo a boli sýti tak veľmi, ako to bolo možné.

Afrika na pionieri: Ryba z jazera Malawi bola jednou z najväčších pochúťok celej expedície.
Ryba z jazera Malawi bola jednou z najväčších pochúťok celej expedície.

Jedno typické jedlo? Hranolky!

V roku 2017 už patrí aj Afrika medzi krajiny, do ktorých postupne preniká modernizácia.

“Vždy, keď niekam cestujeme, stravujeme sa v miestnych reštauráciách, v tomto prípade skôr v pouličných stánkoch. V Afrike sme väčšinu času prežívali na kuracom alebo kozom mäse a ako prílohu sme mali takmer vždy zemiakové hranolky,” popisuje Marek bežne dostupnú stravu.

Najväčší problém nastal v chudobnej Etiópii. “Najhoršia bola Etiópia. Žiadne potraviny, kde bola šanca si niečo kúpiť, žiadne reštaurácie s mäsom… Bola tam iba indžora, ich mieste jedlo. V podstate placka, ktorá nechutí dobre, s pikantnou omáčkou, ktorá nechutí dobre,” hovorí Marek a dodáva, že je to jediné jedlo, ktoré sa v Etiópii dalo bez problémov zohnať. Keďže ani jednému z nich indžora nechutila, schudli pár kilogramov a prežívali na ľahko dostupných banánoch.

Afrika na pionieri: Na ulici ste nemali problém zohnať zemiakové hranolky. Kdekoľvek.
Na ulici ste nemali problém zohnať zemiakové hranolky. Kdekoľvek.

Ako celok však bola africká strava veľmi jednotvárna a absentovala množstvo dôležitých kyselín a vitamínov.

“Najmä syry boli extrémne drahé a takmer nezohnateľné. Rovnako konzervy. Ovocie bolo zase lacné, no musím povedať, že absenciu hocičoho syrového som pociťoval asi najhoršie. Naučili sme sa, že musíme byť vďační za to, čo máme a zjesť to. Mimochodom, napríklad v Sudáne bola cola lacnejšia než voda.”

Najlepšia strava bola podľa nich v Mozambiku či Juhoafrickej republike, pretože sa zložením a pestrosťou veľmi podobala tej našej, európskej. Na otázku, či im dávali miestni ochutnávať ich špeciality len tak na ulici, odpovedal Marek, že málokedy. Chudobná tvár Afriky sa prejavila tak, že len sotva ich niekto ponúkol zo svojho jedla.

Úsmev na tvári Marekovi vyčarila spomienka na lákavú chuť kokosových orechov, na ktorých sa stali doslova závislými. Veľmi chutná bola aj ryba ulovená v africkom jazere Malawi. Afrika bola v každom zmysle plná kontrastov.

Afrika na pionieri: Ondrej a vynikajúce čerstvé kokosy.
Ondrej a vynikajúce čerstvé kokosy.

Dumpster diving a mangové džúsy

Jedným z najväčších kontrastov bola chudoba a moderné technológie. Táto kombinácia sa prejavila napríklad v žene, čo nosila drevo na chrbte a fotila si zarastených belochov naozaj kvalitným smartfónom. Objaviť sa im podarilo aj namontované solárne panely v chudobnej dedine či pastiera kôz, ktorý mal na ušiach veľké slúchadlá a počúval hudbu.

Afrika na pionieri: Mangové džúsy uprostred ničoho
Mangové džúsy uprostred ničoho

Raz sa im dokonca podarilo objaviť havarované auto s mangovými džúsmi uprostred púšte. Ešte počas cesty cez Taliansko sa neštítili využiť aj takzvaný dumpster diving, teda vyberanie jedla z kontajnera. Ide o smetné nádoby umiestnené za obchodmi s potravinami, kam najmä veľké reťazce vyhadzujú jedlo tesne pred koncom záruky spotreby. Takýmto spôsobom sa dopracovali napríklad k niekoľkým balíkom šampiňónov.

Prekvapivý, ba takmer úsmevný, bol aj spôsob predaja kešu orieškov v Mozambiku. “Predávali ich v igelitových vreckách na stromoch, dopredu navážené po pol kilograme. Cena sa pohybovalo od 1,5€ do 2€,” vysvetľuje Marek. Zaujal by vás takýto marketingový ťah?

Afrika na pionieri: Uvarené šampiňóny na večeru.
Uvarené šampiňóny na večeru.

Malárii nedali šancu

Do smiechu im určite nebolo, keď troch z piatich pionieristov dostala zákerná malária. Ako prvý jej podľahol Marek, u ktorého sa prejavila najmä horúčkami a pocitom nechutenstva.

“Ja som nejedol nič päť dní, jednoducho to do mňa nešlo. Potom som pomaličky začal s ovocím a vitamínom C. Po dvoch týždňoch som bol úplne fit, to sme už v Juhoafrickej republike obsadzovali fastfoody,” hovorí odľahčene a s humorom.

Komentáre pod fotografiami chorých chalanov sa rôznili. Všetci im držali palce, no viacerí sa o nich báli a seriózne im odporúčali návrat domov a medikamentóznu liečbu. Pionieristi sa ale nezľakli a svoju expedíciu dotiahli do viac ako úspešného konca.

Okrem toho mali so sebou hračku- slečnu sestričku, ktorá im na fotografiách pózovala vždy, keď boli zranení. Hračku im darovala spoločnosť UVEA Mediklinik. Tá ich poverila aj dôležitou úlohou – priniesť na kliniku do Kene zo Slovenska oftalmoskop, a tak ich výlet nabral celkom nový, charitatívny rozmer.

Afrika na pionieri: Slečna sestrička s dôležitou úlohou - strážiť chalanov aj prístroj oftalmoskop
Slečna sestrička s dôležitou úlohou – strážiť chalanov aj prístroj oftalmoskop

Milióny zážitkov

To najcennejšie, čo si chlapci z expedície priniesli, sú pre nich tisíce nových zážitkov a vnemov, ktoré ich deň čo deň obklopovali. A aj keď ani zďaleka neboli všetky len pozitívne a veľakrát im išlo o život, Afrika jednoznačne zmenila ich pohľad na svet.

“Získali sme úplne iný pohľad na miesto, kde žijeme. Naučili sme sa viac vážiť veci a hlavne si myslím, že po tejto ceste nás už nikdy nič nemôže rozhodiť,” dodáva Marek na záver.

Afrika na pionieroch: Nižšie sa ísť už nedá! Dosiahnutý najjužnejší bod Afriky na pionieroch
Nižšie sa ísť už nedá! Dosiahnutý najjužnejší bod Afriky na pionieroch

Po návrate z Afriky rozbehli piati kamaráti prípravu filmu pre svojich podporovateľov a ľudí, ktorí s nadšením sledovali ich cestu naprieč kontinentom. Na sociálnej sieti svojich fanúšikov pravidelne zásobovali fotografiami s myšlienkami a vtipnými popismi, a tak sa dostali do povedomia tisícok ľudí.

Okrem toho sa podujali na organizáciu viacerých letných cestovateľských prezentácií na veľkých plátnach, kde predstavili svoju cestu pomocou krásnych a kvalitných fotografií. Začali v Banskej Bystrici, pokračovali Prešovom, Košicami a Podbrezovou. Najbližšie máte možnosť vypočuť si ich pútavé rozprávanie už 29. augusta v Kremnici.

Fotografie: Marek Duranský, FB napionieri

Pozrite si video predstavenie našej novej mobilnej aplikácie :)

Vložiť komentár